Hlavní stránka
Blog Charter Co se děje Ekonomika Historie Kutil Lidé Loděnice Magazín Marketing Moje loď Napsali před Novinky Plavba Právní poradna Představujeme Rádce Sport Technické novinky Technika Test Test použité lodě Videoprohlídka  
 

Lepšie neskoro ako neskôr

Neviem, či som ten pravý na písanie príbehov a príspevkov do časopisov, ale napíšem, ako som to cítil a čo mi moj príbeh dal.

 

Človek má svoje sny a tužby. A mňa život naučil, že si treba dávať pozor na to, o čom snívame, pretože sny sa plnia. Jeden z mojich snov začal na výstave v Bratislave, kde som prvý krát uviděl MacGregor 25. Bol som ohromený jeho priestrannosťou. A prvé, čo ma napadlo, bolo, že toto by som si veděl predstaviť mať doma. A tak sa stalo. Prešlo pár rokov a niekolko týždňov strávených na charterových lodiach a ja som si domov ťahal svojho MacGregora 25.

Bol trojročný a jeho výhodou bolo, že predchadzajúcí majitel sa o něho staral, takže som nemusel riešit žadné baden plato so schodikami do vody a ani predný čelen. Tak isto bola spravená brehová prípojka na 220V. Ale aj tak som si ho postavil na zahradu a celú loď odstrojil. Je dobre vediet, kde čo je a ako je to spravené. A postupne začali pribúdať veci, ktoré mi tam chýbali. Doplnil som tlakový rozvod vody so sprchou pri zadnom baden plate.   Vymenil chemické WC za námorné. Nechal som sa nahovorit na elektrické. Teraz viem, že už by som ho tam nedal. Nielenže to robilo hluk v lodi, ale malo to aj pekný odber, takže teraz by som dal mechanické. Niekto si povie, že ďalšia diera do lodi, ale mne sa to páčí viac ako chemické WC v tak malom priestore. Potom prišla na rad chladnička. Riešil som to prenosnou kompresorovou na 12/24/220V. Samozrejme, že bola velká a nespratná, tak som ju umiestnil napevno pod stôl. Čím som prišiel o miesto na spanie, ale čo si budeme vraviet. Je lepšie mať niečo chladené na pitie, ako 6 ĺudí spať v tej lodi, keď aj to sa parkrat stalo. Potom už len drobnosti. Rádio, predpríprava na solárné panely. Skratka na lodi je vždy čo vylepšovať. Keď bolo všetko na svojom mieste. Loď vybavená podĺa mojich predstav, začali velké plány, kam sa plaviť. Rozhodnutie padlo na Liptovsku Maru, aj preto, lebo som tam mal určité zázemie. Stravil som tam tri víkendy, kým som zistil, že plávať stále do kola ma moc nebaví. Jasné že človek mal v planě isť do Chorvatska a tam si užívať všetko, čo Chorvatsko poskytuje. Ale najprv som chcel dostať loď do rúk. Ako sa vraví „osahať si ju“, poznať jej limity a ak sa má niečo pokazit, tak radšej nech je to blizko domovu. Predsa nebola nová a my sme tak nejak navyknutý, že predávajúci určite niečo skrýva, kvoli čomu loď predáva. Pri ďalších rozhodovaniach padli aj lokality Neusiedler See v Rakúsku a tiež Balaton v Maďarsku. Tak nejak som mal zafiksované, že Balaton nie. Že kto by už čo robil na Balatone. Veď tam sa aj za sociku chodilo len preto, že nebolo poriadne kam inam. Ale ako to už býva, nikdy nevrav „nikdy“, pretože práve to sa ti može stať osudným. Po zistení, že Rakúšania netoleruju žiaden spalovací motor na vode, volba padla na Maďarsko, kde motor na plachetnici tolerujú. Aj keď ho smieme použit len pri vchádzaní a vychádzaní z prístavu do 300 metrov a v núdzových situaciach. Tak začalo naháňanie informácií, kontaktov, proste všetkého možného, čo súviselo, alebo by mohlo súvisieť s Balatonom.

A od toho momentu prichádzalo jedno prekvapenie za druhým. To, že Balaton je 160 kilometrov od Bratislavy, by som ani nemusel písať, ale napíšem. Tiež som to nevedel, alebo si to zrejme neuvedomoval. Veď to mám bližšie, ako spomínanu Liptovskú Maru. V Maďarsku dokonca funguje regionálna dialnična známka. To znamená, že napríklad pro region Sopron-Rajka-Gyor stojí ročná známka cca 5000 forintov! Cestu popisovať nebudem. Každý si vie naplánovať tu svoju. V každom prípade mňa trvala necelé 3 hodiny a to som šiel pianko. Písať, kde spustit loď, kde je zjazd, tak to si každý najde na nete a nemá význam o tom písat, pretože možno ďalšiu sezonu može byť všetko inak.

Takže ak sa mám vrátit k mojej skúsenosti. Po príchode do prístavu mi za poplatok dali loď žeriavom na vodu. A ukázali miesto, kde sa možem vyviazať. Nebol to klasický prístav. Všade same molo a beton. Tu som vystúpil z lode a bol som v prírode. Až neskôr som zistil, že je asi jeden z mála svojho druhu. Pravdou vsak je, že keď som prišiel do prístavu, už som v ňom ostal. Balaton ma očaril. Jeho dostupnosťou, rozlohou, možnosťami a hlavne nie všade nastrčenou chorvatskou rukou, kde sa platí skoro za všetko. Cena prístavu sice nie je najlacnejšia (na Neusiedler See su lacnejší), teda aspoň boli v čase, keď som toto riešil, lebo teraz ma to velmi nezaujíma. Samozrejme aj Balaton má svoje nevýhody. Nie je tam tol‘ko ostrovov ako v Chorvatsku. Voda nie je priezračná a ani slaná. Čistá je, pretože podla nemeckých odborníkov je Baloton jedna z najčistejších vod, teda tak som čítal. Predávam, ako som kupil. Ale v prístave mi pri lodi kvitnú lekná a voda je plná života, tak nemám dôvod im neveriť. Život tam začína cca 25. juna a končí 25. augusta. Potom je tam vyl‘udnenejšie. Či je to nevýhoda, ťažko povedať. Balaton ma aj svojho pilota. Je písaný v madarčine a nemčine najčastejšie. Aspoň tie dva, čo som videl. Možno je ich viac. Nepátral som po tom. Mne stacil jeden. V ňom som hl‘adal mariny, ktoré mali označenie niektorého mola s písmenom „V“, tam sa totiž mohli hostia vyviazať. A isť sa prejsť do mesta.

Niekde sa za prvé tri hodiny neplatí a platí sa len na noc. Sú miesta, kde sa neplatí ani za noc. Nikdy som neplatil za noc viac ako 11000 forintov, ale k tomu bol bazén aj s vírivkou pre celu posádku. Väčšinou sa stretávam so sumou cca 8000 forintov. Ale aj to sa mení. Každá marína je iná. Niekde sa vyviažete do ,,ježkov", inde bojku a na breh, alebo medzi koli. Stretol som sa aj s vyviazaním kotva - breh a vyviažete sa aj k mestkému molu.

Balaton má čo ponúknuť, je len potrebné nechať predsudky doma, ale o tom až nabudúce.

 DÁLE JSME NAPSALI 
title

Sunbeam 30 Artemis

Moje loď | Petr Láska
title

Sunbeam 30

Moje loď | Petr Láska